• AKTUALITY
  • OBEC
  • SAMOSPRÁVA
  • KULTÚRA
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT

Kontakt:

Napíšte nám:

História

  Obec sa prvýkrát spomína v roku 1293 a volala sa Vruzy, v r.1370 - Urusi, v r.1920 - Oros za Hronom, v r. 1927 - Oros, v r. 1948 - Kukučínov. Leží  v nadmorskej výške 130m v severovýchodnej časti Podunajskej nížiny na nive rieky Hron a Ipeľskej pahorkatine. Rovinný až pahorkatinný povrch chotára tvoria treťohorné íly a piesky. Lužné lesíky rastú len na nive, inak je chotár odlesnený.                Z tureckého daňového súpisu pre obec Kukučínov z roku 1570 prvýkrát poznáme niektoré mená obyvateľov obce, daňovopovinných mužov nad 15 rokov: Simon Fazikas, Lukács Fazikas syn Simone, Jób Nagy, Kelemen Mihály, Pál Mihály syn Kelemena, Tomás Orbán brat Balása, Bálint Mihály, Albert Mihály syn Bálinta, Ambrus ,Tót Gergely syn Ambrusa, richtár obce Dimitor Márton, István Márton syn richtára, Miklós Fazikas, Mihály Fazikas syn Miklósa, Mátyás Pásztor, Mihály György.                                                                                             Z roku 1571 poznáme súpis príjmov ostrihomského arcibiskupstva, ktorý sa nachádza v obsiahlom spise saneti Alberti.                         V katastri obce Oroszy ( Kukučínov) súpis rozlišuje tri lokality: Alsó Oroszy ( Dolný Orosz), Fölsö Órósi ( Horný Oros) a Közép Orozy       ( Stredný Oros).Súčasťou spisu je i výpis z urbáru arcibiskupského panstva, v ktorom sú tie isté lokality zaznamenávané pod dvomi názvami Középsö és Fölsö Oroszy (Stredný a Horný Oros) a Alsó Oroszy ( Dolný Oros). Urbár výslovne hovorí, že Alsó Oroszy je lokalita zemianských kúrií. S veľkou pravdepodobnosťou to boli kúrie zemanov predalistov. Zemana predialistu ustanovoval vyšší cirkevný hodnostár trvalým prepožičaním poľnohospodárskej zeme z vlastného cirkevného majetku. Povinnosťou predialistu bolo v prípade potreby vykonávať vojenskú službu pod cirkevnou zástavou. Zeman predialista nemal nárok na rodový erb. Jeho majetok nemohol byť predmetom predaja, mohol ho zdediť len syn. Urbár o Strednom a Hornom Orose poznamenáva, že je opustený, ale je tam desať zemianských kúrií.Za každú treba ročne do dňa svätého Martina, teda do 11.0novembra, zaplatiť biskupovi 20 denárov. Ako dôvod sa uvádza, že je to vojenská daň. V urbáre je zaznamenané, že zemania predialisti z obce Giarmat (Hontianske Ďarmoty, Hontianská Vrbica) užívajú opustené pozemky zemanov z lokality Stredný a Horný Oros. Za tieto sú povinní každoročne zaplatiť biskupovi 2 florény, ktoré sú splatné do dňa svätého Juraja, teda do 23. apríla. Podobne platia predialisti z obec Bernethe (Berecze teraz v Maďarsku) za užívanie Kukučínovských pozemkov v lokalite "de sarokewz". Drobní roľníci z Lwdan ( Mýtne Ludany ), ktorí svoje včely chovajú na Kukučínovskom kvetenstve, sú povinní platiť biskupovi za  každý roj včiel 1 denár. Urbár stanovuje, že desiatok z úrody je potrebné vyrovnať v naturáliách. poznamenáva sa, že v Kukučínove sa žije podľa zákonov a pokút Tekovskej stolice.               Z roku 1572 sa zachoval súpis port miest a obcí a osád ostrihomského arcibiskupského panstva. Lokalita Kukučínov je tu zaznamenaná pod názvom Tres oros (Tri Orosy) s tým, že sa tu nenachádza ani jedna porta. V roku 1564 bolo pri župnom súpise v tejto lokalite napočítaných 14 port.                                                                                                                                                                             Okolo roku 1595 je územie Tekovskej a Hontianskej župy na krátky čas očistené od tureckých okupantov. Zaniká ostrihomský sandžák a obyvateľstvo je pozbavené od ťarchy tureckého poplatníctva. Vánok slobody mal tragické následky. Na jeseň v roku 1599 turecké a tatárske hordy s nebývalou zúrivosťou vtrhli na územie Hontianskej a Tekovskej župy. Len v okresoch Levice, Vráble a Topolčianky vypálili viac ako 2500 domov, odvliekli 1500 dospelých osôb, ukradli 2000 kusov hovädzieho dobytka. Dňa 2 decembra 1599 zasadala v Novom Tekove župná kongregácia. kde sa vyčíslili škody spôsobené pustošením. V zápise o škodách na panstve Ostrihomskej diecézy je poznamenaná : Obec Nemesorosi ( Zemianske Orosy, Kukučínov ) vyhorela aj s úrodou. Ostrihomský sandžák je obnovený 3.10.1605. Turci terorizujú obyvateľstvo a nútia ho plniť nie len pôvodné daňové povinnosti, ale pôvodné dane zvyšujú do neúnosnej miery. Svedectvo o tom vydáva zápis zo zasadnutia generálnej kongregácie Tekovskej župy zo septembra 1634. Slúžny levického okresu, Joannis Nagy Pély, vo svojej správe hovorí o obci Kukučínov pod názvom Garam Oroszi. Informuje kongregáciu, že obec Kukučínov Turci obsadili hneď po znovu dobytí Ostrihomu:" Terajším pánom obce je ispája Ramada Oda paša z Ostrihomu.Vlani zvýšil peňažné dane o 2 florény a 12 denárov. Zvýšili i naturálne dávky. Namiesto ročnej dávky 20vozov sena a 20 vozov dreva, ktoré musia dopraviť do Ostrihomu musia dopraviť 32 vozov sena a 32 vozov dreva."                                                             Od roku 1663 patrí obec  do správy novozámockého sandžáku. Je súčasťou majetku ostrihomského timáru. Spracované podľa článku z Nového pohronia zo dňa 4.8.1997, autori: Michal Korentsy, PhDr.Peter Turay)                                                                                          Z ďalších materiálov bolo zistené, že v 18 storočí väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve, vyrábali sa u nás koče a člny. V roku 1775 bol postavený rímsko - katolícky kostol v barokovo-klasicickom štýle a v roku 1786 kostol v reformovanej cirkvi.                   Na  nádvorí rímsko-katolíckeho kostola sú náhrobné kamene, ktoré už schátral čas, na niektorých sme rozoznali mená pochovaných :     -Garam Veszelei Kazy László, élt 47 évet, meghalt 1931 március 12 ( žil 47 rokov, zomrel 12.3.1931)                                                           -Garam Veszelei Kazy István, legjobb férj, leggyengédebb apa, elhunyt 1869 november 24, 56 évesen ( najlepší manžel a najnežnejší otec, zomrel 24.11.1869, 56 ročný)                                                                                                                                                                -Kazy Istvánné szűl.Nagyveszelei Báró Jeszenszki Anna , meghalt 183(8)2 március 24, 73(8) évében, zomrela 24.3.1832 alebo 1882, 73 alebo 78 ročná)

V roku 1949 - 1950 boli tieto kamene prenesené z parku.

Symboly obce

Pečať obce Erb obce Vlajka obce